Čo číta... spisovateľka Katarína Kuniková

Nitrianka Katarína Kuniková debutovala v roku 2020. V rubrike Čo číta vysvetlila, akých päť zmyslov potrebujete na to, aby ste si vychutnali tlačenú knihu, a prečo jej dáva prednosť pred elektronickou. 

Aká bola moja prvá kniha?

Knihy sú moja vášeň, môj život. Pri tom množstve a po toľkom čase si nepamätám, ktorá bola celkom prvá, ale ktorá mi utkvela v pamäti. Boli to Staré grécke báje a povesti od Eduarda Petišku.

Kedy som si obľúbila čítanie?

Čítanie som si zamilovala hneď, ako som sa naučila spájať prvé písmenká do slov. Je to závislosť na celý život. Každý deň potrebujem svoju dávku. :)

Čo čítam aktuálne?

Snažím sa striedať domácu tvorbu so zahraničnou. Hneď, ako som dočítala Právo krvi a železa od vynikajúcej slovenskej autorky Zuzky Šulajovej, začala som s knihou od geniálneho japonského autora Haruki Murakamiho Spisovateľ ako povolanie. Mimochodom, veľmi sa stotožňujem s jeho myšlienkou, že nebyť toľkých kníh, ktoré prečítal, bol by jeho život omnoho bez útešnejší a disharmonickejší. So mnou je to podobne.

Aký žáner mám rada?

V mojej knižnici prevládajú detektívky, ale nájdete tam všetky žánre. Historické romány, romány pre ženy (tie osobne píšem), autobiografie, literatúru faktu, atď. Každá jedna kniha, ktorú som prečítala, ma vždy niečím obohatila, vždy som sa niečo nové dozvedela, či naučila.

E-kniha alebo klasika?

E-kniha je možno praktickejšia, keď sa chystáte na dovolenku a v neposlednom rade dokáže v sebe uschovať obrovské množstvo dát, tým pádom vám ušetrí veľa miesta. Ja však jednoznačne dávam zelenú klasike. Aj keď stále musím utierať prach v knižnici, nič nenahradí špecifickú vôňu knihy a lákavý šuchot stránok medzi prstami. Stále hovorím, že na vychutnanie knihy potrebujete päť zmyslov. Hmat, keď ju vezmete do ruky, čuch, keď privoniate k čerstvo kúpenej knihe, čuch, keď listujete medzi stránkami, zrak, keď ju čítate a napokon chuť jej príbehu. Jednoznačne klasika. Obrazoviek a displejov si človek v dnešnej dobe aj bez ich vyhľadávania užije dosť.

Deti a knihy?

Vychovala som dvoch synov, ktorí sú už dospelí a myslím si, že vďaka knihám aj dobre. Od malička som im čítala, alebo som si príbehy vymýšľala. Paradoxne, vždy ma otravovali o tie vymyslené. Problém bol v tom, že na druhý deň chceli ten istý príbeh a ja som už zabudla jeho presné znenie. Potom ma celí rozčúlení upozorňovali: "Ale tak to nebolo, maminka."

Vo všeobecnosti nerada moralizujem, ale moja rada či odkaz, súvisí práve s deťmi. Kedysi čítali omnoho viac a to sa prejavovalo na ich vyjadrovaní, vzájomnej komunikácií, či lepšom ovládaní pravopisu. Rozumiem, že dnešné deti majú oveľa viac "lákadiel", napriek tomu som presvedčená, že je potrebné vštepovať deťom lásku ku knihám od útleho veku. A to bez nás dospelých jednoducho nejde.