Čo číta... spisovateľka Beatrix Zaťková
Do rubriky Čo číta... sme tentoraz oslovili spisovateľku pochádzajúcu z Nitry, ktorá v súčasnosti žije a tvorí na ostrove Madeira. Inšpirovaná novým prostredím napísala a tento rok vydala nový knižný titul Vianoce na Madeire, ktorý bol pokrstený v našej knižnici herečkou Renátou Ryníkovou. K románom Podivuhodná kniha, ktorá vyčistila more, Horský hotel Hodváb, Dámska jazda na dno duše, Dva svety a Sladkosť madeirského vína možno v budúcom roku pribudne ďalší.
Prvá kniha, ktorú som prečítala?
Od detstva som bola veľká čitateľka a dodnes sa na tom nič nezmenilo. Ako prvé som čítala Rozprávky Pavla Dobšinského a bola som nadšená, že to dokážem sama a nemusím sa spoliehať na dobrú vôľu dospelých. No skutočne prvá kniha, ktorú som prečítala od začiatku do konca bola Babička od Boženy Němcovej a dodnes si pamätám, aký úžasný pocit som z nej mala a hlavne som si uvedomila, že podobných zážitkov môže byť nespočetné množstvo. Môžem teda povedať, že láska ku knihám a čítaniu sa vo mne zrodila práve vďaka Pavlovi Dobšinskému a Božene Němcovej.
Kedy som si obľúbila čítanie?
Čítanie som si obľúbila okamžite, ako som sa naučila čítať. Predtým som hlavne počúvala príbuzných, ktorí sa zakaždým obetovali a čítali mi. Mojej tete vďačím za to, že mi prečítala celého Winnetoua, a to bola teda poriadne hrubá kniha. Dodnes si pamätám svoje predstavy o bizónoch, širokej prérii, hrdinských Indiánoch a predovšetkým, aké nočné mory vo mne vzbudzovali zmienky o skalpovaní. No napriek tomu som na druhy deň presviedčala tetu, aby čítala ďalej.
Čo aktuálne čítam?
Aktuálne som dočítala knihu môjho kolegu z vydavateľstva Motýľ - spisovateľa Michala Slaničku - Predpeklie. Je to vynikajúci historický román, ktorý okrem pútavého príbehu predkladá čitateľom aj veľa kontroverzií v podobe večne živých ženských problémov a zároveň hovorí aj o tom, že musíme byť obozretní pri vytváraní vlastných názorov. A teším sa ako malé dieťa na knihy, ktoré mi prinesie (priniesol) Ježiško. Každoročne ma prekvapí a zakaždým má šťastnú ruku.
Môj obľúbený literárny žáner?
Čo sa týka literárneho žánru, rada čítam svetovú klasiku, pretože je rokmi overená, inšpiratívna a skutočne kvalitná. Mám rada Johna Steinbecka, Dafne de Maurier, Williama Saroyana, a môj najobľúbenejší autor je Lev Nikolajevič Tolstoj. Jeho Vojna a mier je nadčasové úchvatné humanistické dielo, ktoré v mojich očiach už asi nič neprekoná. Veľmi rada si prečítam aj kvalitné životopisy, v poslednej dobe ma zaujal napríklad životopis Agathy Christie a Erica Claptona. Myslím si, že najzaujímavejšie príbehy píše sám život.
E-kniha alebo klasika?
Mám samozrejme rada klasické knihy. Krásnu obálku, vôňu papiera a čaro obracania stránok. Je v tom čosi magické a nenahraditeľné, zvláštne puto medzi autorom a čitateľom. No v súčasnej dobe ďakujem tvorcom e-kníh, pretože dlhodobo žijem na Madeire a takto sa ku knihám dostanem oveľa ľahšie. Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykla a nikdy to nebude celkom ono, ale aj to je cesta ku krásnym príbehom a myšlienkam. A musím sa priznať, že už som si vypočula aj viacero audio kníh.
Deti a knihy?
Deti a knihy jednoznačne patria k sebe. Kniha dieťaťu umožní nájsť rozprávkové svety, ponoriť sa do nich a užívať si detstvo. Rozvíja detskú fantáziu, predstavivosť, núti sústrediť sa na príbeh, učí tých najmenších empatii, zanechá nové vedomosti, naučí objaviť krásu ilustrácií a predovšetkým zabezpečí, aby v čítaní pokračovali aj v dospelosti. A to je super, pretože byť sčítaný nikdy nie je na škodu.