Čo číta... spisovateľka Eva Hrašková

V rubrike Čo číta... sme vyspovedali autorku víťaznej knihy úvodného ročníka súťaže NAJ kniha okresov Nitra, Šaľa, Zlaté Moravce Evu Hraškovú. V našom knižnom fonde nájdete spomínaný víťazný knižný titul Všetko, čo (ne)chcem aj mnohé ďalšie. 

Prvá kniha, ktorú som prečítala?

Neviem, či to bola úplne prvá kniha, ktorú som prečítala, ale viem, že som ju mala stále pri sebe - bola to kniha od Kristy Bendovej - Čačky hračky, je súborom milých a jednoduchých básničiek pre škôlkarov, no pani autorka Krista Bendová ma sprevádzala v mojich čitateľských začiatkoch i ďalej - knihou Bola raz jedna trieda, Opice z našej police, ale obľúbila som si i Jožka Pletka. 

Kedy som si obľúbila čítanie?

Ešte pred nástupom do základnej školy, keďže som čítať dokázala už ako škôlkarka. V knižnici som od základnej školy vždy trávila každú stredu, iný deň totiž nebola otvorená. Myslím, že som introvertkou, aj preto som za najlepšieho priateľa človeka považovala dlhé roky práve knihu. A dodnes to tak v podvedomí mám. Ak mám chvíľku pre seba - píšem alebo čítam. 

Čo aktuálne čítam?

Zo mňa je celoživotne čitateľský závislák. Na mojom nočnom stolíku sa nachádza hneď niekoľko rozčítaných kníh rôznych žánrov. Dávam šancu tak slovenským ako i zahraničným autorom. Aktuálne mám rozčítanú knihu Dievča v Londýne, Najšťastnejší človek na zemi, šiesty diel zo série kníh od Hellen Fields, a vyberám si práve tú, na ktorú mám náladu. Musím však priznať, že sa hneď vedľa kôpky dospeláckych kníh nachádzajú aj detské knihy - Petronela Jabĺčková, ktorú čítame so synom pred spaním, séria Grázlika Gabka, ale aj detské knihy našich slovenských súčasných autorov.   

Môj obľúbený literárny žáner?

Kedysi som zbožňovala historické romány, potom som plynule prešla k tvorbe slovenských autorov, kde už netriedim knihy podľa obľúbených žánrov. Rada sa bojím pri hororoch, pri zahraničných autoroch vyhľadávam bravúrne zvládnuté trilery (Helen Fields, Angela Marsons, Tim Weaver), ale knihy Hanky Repovej, Michaly Ries, Andrei Rimovej, Dominika Dána, Františka Kozmona či Kristínky Ježovičovej tvoria nosnú časť mojej súkromnej knižnice. Paleta žánrov, ktoré čítam, je teda naozaj pestrá. Okrem čítania zbožňujem i cestovanie, takže často siaham po knihách, ktoré približujú miesta, ktoré túžim navštíviť. Aj knihy s tématikou holokaustu patria k tým, ktoré majú v mojej knižnici vyhradený osobitný priestor. 

E-kniha alebo klasika?

Kedysi by som automaticky odpovedala, že kniha musí voňať a musím ju cítiť pod prstami. Dnes však ďakujem pánom M. S Hartovi a J. Bezosovi, že existujú e-knihy a čítačky, pretože u mňa nejde o preferenciu, ale prispôsobenie sa situácii. Čítam v noci, keď dom stíchne, na čo je čítačka ideálnym zariadením, a cestujem s čítačkou úplne všade... Aj tu sa prejavuje práve výhoda, ktorú čítačka poskytuje, cestujem s celou paletou kníh, autorskou, žánrovou aj jazykovou. 

Deti a knihy?

Môj päťročný syn si s pani knihovníčkou, ktorej syn tiež chodí do našej škôlky, dohaduje, kedy si môže prísť vybrať z noviniek, ktoré ešte ani nestihne zväčša vybaliť a moja dvojročná princezná nezaspáva s bábikami, ale v náručí drží svoje obľúbené rozprávkové knižky. Občas ich dokonca ani nemusíme čítať, stačí, že ich má pri sebe. A ja len tajne dúfam, že im tá láska ku knihám zostane... U mňa je totiž láska na celý život.